Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Podlužany - oficiálna stránka obce Podlužany v okrese Levice

Žatva kedysi...dávno

Ľudia z našej obce sa vždy zaoberali poľnohospodárstvom.
Spoločenstvo ľudí, ktoré je počas celej svojej existencie tesne spojené so životom obce je poľnohospodárske družstvo. Obrábanie pôdy malo v našich končinách hlbokú tradíciu a históriu. Už v 19. storočí sa naši predkovia zaoberali tkaním plátna, čo znamená, že sa tu vo veľkej miere pestoval ľan a konope. Erb našej obce vypovedá o pestovateľskej činnosti našich predkov. Je na ňom zobrazená hviezdička, jednoduchý pluh a ruka, ktorá zviera dva hojné klasy.

Každý „dobrý“ gazda mal „veľa zemí“, čiže obrábal viac hektárov ornej pôdy. Keď začínalo obdobie žatvy, hospodár sa najprv musel zjednať so žencami na odmene, aby na žatvu mal dosť chlapov. Mnohokrát si robotníci brali ako odmenu zbožie podľa dohody. Ženci prichádzali z okolitých dedín, zväčša však z horniakov. Od skorého rána pracovala celá rodina na poliach. Mechanizácia ešte nebola, preto všetko robili ručne. Žatva, ako bolo starým zvykom, začínala na Petra - Pavla. Na poliach za začalo pracovať v skorých ranných hodinách. Gazdiná sa musela o všetkých žencov postarať. Navarila na celý deň. Jedlo a deti vzala so sebou a „ta ho do chotára“. Neposedné deti sa „zhaňali“ a často došlo aj k malým úrazom. Nakosenú pšenicu dávali do hŕbok. Dve hŕbky tvorili jeden kríž. Takto si rodina s božou pomocou ukladala na poliach svoju úrodu. Potom prišiel konský povoz z dlhým vozom a snopy pozbierali. Zvážalo sa do sýpky. Niektorí využívali pajtu ako sýpku. Obilie bolo treba vymlátiť. Mláťačku priviezli kone. Mlátilo sa ručne. Neskôr bohatší gazdovia používali elektrický motor. Pri mláťačke sa striedali šichníci a obilie sypali do vriec. Toto sa dialo na „holomnici“, čo bolo malé políčko blízko pajty, kde sa „mašinovalo“. Rodiny si navzájom svorne pomáhali. Požičiavali si stroje, náradie a mechanizmy. Žatva trvala viac dní. Záležalo to od počasia, ale aj od množstva úrody. Podľa vtedy platných zákonov, musel domáci hospodár povinne odviesť do štátu dávku – kontingent. Po ukončení žatvy každý hospodár pohostil a uctil si všetkých, ktorý pracovali na dvore. Milá slávnosť, ktorá ukončila žatevné práce, sa nazývala dožinkami. Na konci žatvy si všetci zaspievali a zároveň sa poďakovali Pánu Bohu modlitbou za úrodu.

rozprával Ján Šebo, č. d. 58


 

webygroup

dnes je: 21.9.2019

meniny má: Matúš

podrobný kalendár


3370287

Úvodná stránka